Ako to vyzeralo na bojovke...
(podľa Mithrandira - zlodeja a zradcu)

Autor: Mithrandir, Pridané: 27. 06. 2003, 00:00

V našej družine (zloženej z Lindagora, Oskiho, Sagusa a mňa) išlo o to, že Lindagor ako vyslanec kráľa, ktorý umiera, má do šiestich hodín priniesť liek, aby kráľ nezomrel. Ako indíciu mal, že v neďalekej knižnici sa nachádza recept na tento liek. Jediný problém bol, že nevedel čítať, a tak si najal zbytok družiny, ktorý čítať vedel. Ja ako jediný z partie som mal zlé presvedčenie a úlohu od iného šľachtica, ktorý chcel kráľovu smrť. Tak som bol vyslaný aby som znemožnil výrobu lieku a sabotoval činnosť celej družiny. Zhruba o dvanástej hodine sa to všetko začalo. Popri ceste do knižnice, som sa robil hlúpym a skúšal som od členov družiny vyťahovať informácie o queste a ich presvedčení. Zanedlho som zistil, že Lindagor je dobrý, Oski je asi neutrál (pretože neustále hovoril o peniazoch a pýtal sa, kedy dostaneme zaplatené za prácu. Na jeho nešťastie som si nebol istý, lebo on mlel pántom temer neustále.) a Sagusa sa mi nepodarilo odhadnúť. Ako zlodej som mal schopnosť výroby nápojov a návštevy čierneho trhu, kde sa dali splašiť nejaké artefakty. Ale na to som potreboval peniaze. A ako sa ukázalo, v mojej partii poli ešte väčší držgroši ako som ja. Tak som začal zháňať ingrediencie na nápoje, ktoré boli zadarmo. Keď sme dorazili do kláštora-knižnice, ukázalo sa, že nás predbehla iná družina a kedže vstup bol po jednom, museli sme čakať. Medzi tým sme hodili reč s opátom a on sa nás spýtal, čí mu nepreukážeme službu. Lindagor ako pravý dobrák hneď súhlasil, ale našťastie si nechal povedať, aby sme sa najprv pozreli do knižnice. Premýšľal som, ako by som sa dostal k receptu len ja a tak aby ma ostatní nepodozrievali. Takže keď sa knižnica uvoľnila, dral som sa dopredu a dobre som robil, lebo Lindagor zavelil, aby si recept prečítal mág (Osku). Drzo som ho predbehol a začal čítať recept. V tom mi v hlave skrsla myšlienka ako zabrániť zvyšku družiny prečítanie zvitku. Kedže z receptu vyplývalo, že treba pripraviť nápoj, povedal som, že mág by im tu bol naprd a že môžu byť radi, že ma majú, lebo ja viem miešať nápoje (to bolo klamstvo, je to jedno kto by to namiešal: pozn. Erken). Všetci boli šťastní. Recept pozostával z červenej bylinky, ktorá rástla hojne, modrej, ktorá bola vzácna, lístku z nejakého stromu, ktorý mal lesný duch (Erken), kvietku, ktorý mal druid (Vinco), svetenej vody, ktorú mal paladin (Cirdan) a magickej formule, ktorá bola dlhá na dva riadky. Kedže som si ju nebol schopný zapamätať, celý recept som si opísal. Z knižnice sa bohužiaľ nedali originálne zvitky odniesť, lebo ju strážil mních Anaron a čarodejníčka Amaterasu. Potom sme išli za opátom, ktorý nám povedal, že sa potrebuje zbaviť druida, aby sa dostal k nejakej bylinke. Tak sme pokračovali v ceste ďalej, až sme zbadali druida, ako sa obšmieta okolo. Za nami prišiel aj opát (Asterix) so svojím bodyguardom Tiborom. Druid si nás veľmi nevšímal, pretože sa k nemu zospodu približovala trojica nazgúlov. Keď sme k nemu prišli bližšie, začal vykrikovať niečo o tom, že toto je jeho cesta a že na nás zavolá Markízu. Lindagorovi som povedal, že ja idem hľadať červené bylinky, kedže o nich má záujem aj opát a bohvie kto ešte. Vracal som sa na začiatok, kde som si všimol nejaké bylinky a po ceste som rozmýšľal, že ako je dobre, že som im nepovedal o tých modrých, takže zatiaľ sme zháňali všetko okrem nich. Pri spiatočnej ceste som prechádzal okolo knižnice, kde som sa pokúšal podplatiť mníchov, aby mi vydali aj originálny zvitok. Pretože keby som mal kópiu aj originál, tak by som niekde zmizol a moji milí spoločníci by boli bez magickej formule nahratí. Avšak obaja mnísi boli dobrého presvedčenia a nenechali sa podplatiť. Takže zostávala druhá možnosť a to dostať sa k niektorej ingrediencií skôr ako ostatní a zmiznúť s ňou. Pokračoval som ďalej, kde som narazil na lesného ducha, ktorý bol oboznámený s naším questom (ale asi nie s mojím) a prisľúbil mi, že mi dá lístok z toho stromu, len nech idem s ním. Mne sa to zdalo ako pasca a tak som mu povedal, nech na mňa chvíľu počká. Po určitom čase som stretol paladinov, ktorá akurát vyslala svojho zlodeja na nákup na čierny trh. Kráčal asi päť metrov predo mnou a ako som išiel popri nich začul som, dohady o tom , či ho idem podrezať, alebo nie. A tak sa vydali za mnou. Snažil som sa nerobiť žiadne prudké pohyby a celým svojím zjavom vyžarovať neškodnosť. Až kým sa mi nerozviazala šnúrka na topánke a ja som si nečupol aby som si ju zaviazal. Ako som sa pozdejšie dozvedel, všetci si pomysleli, že vyťahujem z topánky dýku a mal som na mále. Potom som sa dal zbierať bylinky. Našiel som asi tri červené a dve modré. Potom som sa vydal na spiatočnú cestu. Lesného ducha som nestretol a pri knižnici som sa dozvedel, že odovzdal lístok zo stromu Lindagorovi. Ten mi ho však aj napriek mojím nevinným pokusom odmietol vydať. A tak mi zostával už len kvietok od druida a svätená voda. Už som mal vypracovaný aj posledný zúfalý plán. Ak by sa našej družine podarilo získať všetky ingrediencie, ukradol by som ich a utekal ako šialený. Asi by ma chytili, ale čo už. V knižnici som sa teraz dozvedel, že opát aj s Tiborom sú tiež zlý a že červených byliniek je asi dvadsať a modrých „len“ sedem. Na konci som mal šestnásť červených a šesť modrých byliniek. Medzi tým moja družina odišla aj spolu s Amaterasu, ktorá ako som sa pozdejšie dozvedel, bola vyslaná na samovražednú misiu spolu s mojou družinou . Keď som sa s nimi zišiel, čarodejníčka bola mrtva a jeden z nás sa liečil. Napadli druida a ten im vysvetlil, že niečo také sa nerobí. Poriadne som im vynadal, pretože ďalšia unikátna ingrediencia bola u druida, od ktorého sme sa po veľkom prosení dozvedeli, že ju už dal paladinom. Nevedeli sme, ako sa s paladinmi dohodnúť, ale našťastie nám múdry druid povedal, že kvietok bude fungovať, aj keď sa o neho podelíme. Nanešťastie sa k tej jednej polovici dostal Lindagor opäť skôr ako ja. Už ma to začínalo štvať. Po rozhovore s Cirdanom, ktorý mal v držaní svätenú vodu sme sa rozhodli pridať ku krížovej výprave proti nazgúlom, ktorí mali niečo čo chcel Cirdan. Po ceste sme sa dozvedeli, že nazgúlovia napadli knižnicu a vyrabovali ju. Tešil som sa ako malý, pretože zo sebou zobrali aj originál receptu a už som plánoval kam sa zašijem na zvyšné, asi dve hodiny. Keď tu zrazu zaznel výkrik, že nedaleko sú nazgúlovia a všetci sa vrhli dolu cestou za nimi. Ja som spolu so zlodejom od paladinskej družiny akurát vyrábal nápoje a tak som nemohol ísť s nimi. A ani sa mi nechcelo. Pred nami zostal ešte poskakujúci Lindagor, ktorý čakal na nápoj, ktorý som vyrábal. Bol to nápoj na magickú imunitu a ja som mu ho nakoniec dosť nerád predal za štyri zlaté. Prúser bol, že som mu už predtým dal nápoj na liečenie dvadsiatich životov a tak sa stalo, čo sa nemalo stať. Lindagor nadupaný mojimi elixírmi zostal jediný nažive. Ja s druhým zlodejom sme pozdejšie našli aj Lindagora, ktorý sa stal majiteľom magických artefaktov a zvitkov z knižnice. Ale nie všetkých, lebo nazgúlovia niektoré skryli. Naneštastie ten náš Lindagor mal. Pridala sa k nám aj Amaterasu, ktorá sa nemala chuť vrátiť ku mníchom, ktorí ju poslali na smrť. Pozdejšie dorazil aj zbytok našej mŕtvej skupiny. Po ceste sme stretli aj temného opáta, ktorý bojoval spolu s nazgúlmi, ale keď videl, že sme šiesti, zďaleka nás obišiel a potajomky ládoval piškóty a čaroval na seba magické štíty. Takže trebalo nájsť Cirdana a keď sa nám to podarilo, dozvedeli sme sa, že stále zháňa niečo od nazgúlov (Erken: to niečo, bol zvitok, v ktorom bola zmienka o meči ktorý potrebovali paladinovia). Takže sme hľadali nazgúlov. Bolo asi päť hodín a ja som si povedal, že to uhrám na čas a tak som vymýšľal tie najnemožnejšie miesta, kde by sa nazgúlovia mohli skrývať a v duchu som sa modlil, aby tam neboli. Vláčil som družinu z jedného konca parku na druhý. Nakoniec sme stretli Cirdana a inú družinou pri jednom jazierku a tam sme odpočívali. Ja som sa odkradol na lavičku, lebo som si všimol, že Cirdan vyjednáva s temným mníchom Tibim a tak som sa spýtal, či náhodou niečo nevie o svätenej vode. Tibor to poprel (Erken: mal ju už totiž :-P) a tak som si sadol na lavičku, že si oddýchnem. Zrazu sa z miesta, kde boli ostatní ozval rev a ja som videl, ako sa obe družiny aj s niektorými NPC rútia smerom ku mne so zbraňami v rukách. Už som rozmýšľal, ako prišli na to, že ich vodím za nos a plánoval únikovú cestu krížom cez jazero, keď som zbadal za sebou zdrhajúcich nazgúlov. Oddýchol som si a pridal sa k ostatným. Po ceste mi skrsol v hlave nápad, ako to vyhrať. Vypýtal som si od Amaterasu zvitky, že ich postrážim ja, lebo ju skôr zabijú. Keby mi ich dala, zdrhol by som a už by ma nikdy nevideli. Bolo trištvrte na šesť. Už mi ich dávala, keď sa otočil Lindagor a povedal, aby ich dala jemu. Predsa už bol brutálny bojovník, pretože ja som si ho pestoval ako domáce zvieratko, kupoval som mu artefakty na čiernom trhu a zásoboval som ho elixírmi, takže si každý rozmyslel, či na nás zaútočí. Ona mu ich dala a tým spečatila jeho osud. Na ochranu pred nazgúlmi som vypil elixír na ochranu pred mágiou a nenápadne som sa začal pohrávať so svojou dýkou. Keď sme dobehli nazgúlov, otočili sa k poslednej zúfalej obrane, zatiaľ čo opát opevňoval most magickými bariérami. Predo mnou zastal Lindagor, vedľa neho Osku a Sagus. Vtedy som sa rozhodol jednať. Za chrbtom som síce mal Amaterasu, ale mal som protekciu od mágie. Zaznelo podrež, podrež, podrež a užaslí nazgúlovia sa dívali ako sa k nim rútim a za mnou znejú nadávky a výkriky mojich teraz už nebohých druhov. Našťastie nazgúlovia začali z nich ihneď vyrábať zombie, vďaka ktorým vyhrali poslednú bitku a získali po zabití zvyšku prítomných predmety na splnenie ich questu. Toto mňa už nezaujímalo, pretože po smrti Lindagora som sa stal hrdým majiteľom všetkých predmetov a zvyšok družiny bol mŕtvy. Na poslednú bitku, kde už skoro každý bol zombia a všetci išli proti už poslednému bojovníkovi Erkenovi som sa už len pozeral. V bitke s Vincom, sa mi zlomil meč a následkom toho som umrel, ale to už bolo jedno. A na koniec musím napísať, že každý kto tam nebol, môže ľutovať a dúfať, že sa nám podarí spracovať Erkena a spravíme novú bojovku (pozn. Erken: Mithrandir chce povedať že JA by som mal spraviť ďalšiu Bojovku :-P). Aj keď v nej to zlodeji budú mať po tej mojej akcii ťažké a pravdepodobne budú chodiť päť metrov pred partiou s rukami tak, aby na nich všetci videli. Alebo ich preventívne zabijú hneď na začiatku....
 
 
Späť
 
 
 

www.TOLKIEN.sk

Vitajte na stránkach občianskeho združenia Spoločenstvo Tolkiena, združenie fantastiky. Nájdete tu mnohé zaujímavé informácie zo sveta profesora J.R.R. Tolkiena, ale aj zo sveta mnohých iných fantasy a sci-fi diel.


 

 

Partneri

SlavCon Angrenost Ramgad SciFi-Guide.net Fantazeen Fantasy podľa skutočnosti LARP klub Košice o.z.
 

Login:

Heslo: