Seriál (2): Elfovia
2. časť seriálu o rasách Stredozeme

Autor: , Pridané: 01. 01. 1970, 07:00

V poslednej hodine Varda, dáma nebies, znovu zapálila jasné hviezdy nad Stredozemou a deti Eru sa prebudili pri jazere Cuivienen, čo znamená „voda prebudenia“. Títo ľudia boli Quendi, volali sa elfovia a prvé čo zazreli pri príchode na tento svet, bolo svetlo hviezd. A tak, zo všetkých vecí, bola láska elfov k svetlu hviezd najväčšia a uctievali Vardu, ktorá je tiež známa ako Elentari, kráľovná hviezd nad Valar. Keď nové svetlo vstúpilo do očí elfov v momente prebudenia, zostalo tam naveky a vždy žiarilo v ich očiach.
Tak Eru, Jeden, ktorý je známy ako Ilúvatar, vytvoril najkrajšiu, najčarovnejšiu a najmúdrejšiu rasu. Ilúvatar chcel, aby elfovia boli krásnejší ako zemskí tvorovia. Mali byť nesmrteľní, nestarnúci a mali žiť, pokiaľ zem existovala. Nemali nikdy pocítiť choroby a nákazy, ale ich telá mali byť napriek tomu podobné zemi, ktorá môže byť tiež zničená. Boli zraniteľní ohňom a oceľou, vo vojnách mali byť tiež vraždení a takto zomierať. Svojou „veľkosťou“ mali byť rovní ľuďom, ktorí ešte neboli stvorení, ale elfovia mali byť silnejší na duchu a neslabli, kým rástli, iba múdreli a naberali skúsenosti.
Hovorí sa, že elfovia kráčali so svetlom Mesiaca. Ich vlasy boli ako zlato a striebro, žiarili ako mesačné svetlo, ich oči vyzerali ako diamanty, v ktorých sa zračila ich radosť zo života. Vždy žiarilo svetlo na ich tvári a zvuk ich hlasu bol príjemný ako žblnkot vody. Zo všetkých svoje umení vynikali v prejave, piesňach a poézii. Elfovia boli prvá z rás na Zemi, ktorá hovorila a spievala. A tak sa plným právom nazývali Quendi „rozprávači“ a naučili hovoriť všetky rasy na zemi.
V Prvom veku hviezd, po páde Utumna a porážke Melkora, Temného nepriateľa, Valar povolal elfov do Zeme nezomierajúcich. Toto všetko sa stalo pred vznikom Slnka a Mesiaca, keď iba hviezdy osvetľovali Stredozem a Valar ochraňovali elfov od temnoty a striehnuceho Melkora. Takisto si priali ich spoločnosť a tak hľadali tomuto „fairy“ národu miesto pri nekonečnom svetle stromov Valar vo Valinore. A tak, v Zemi nezomierajúcich, ktorá ležala za morami západu, Valar pripravili miesto Eldamar, čo znamená „domov elfov“, kde bolo predpovedané, že elfovia tu vybudujú mestá s domami zo striebra, ulicami zo zlata a schodmi z krištáľov. Táto zem mala byť úrodná, mala prekypovať ovocím a obilím a elfovia tu mali byť šťastní a zdraví. Pobrežia Eldamaru boli posiate diamantmi, opálmi a krištáľmi, ktoré mali slúžiť elfom pre radosť.
A tak sa elfovia prvýkrát rozdelili, pretože nie všetci si priali odísť zo Stredozeme a vstúpiť do večného svetla Zeme nezomierajúcich. Na ponuku Valar, veľa elfov odišlo na západ a nazvali sami seba Eldar, „hviezdne stvorenia“. Tí čo odolali pokušeniu a zostali, boli nazvaní Avari, „neochotní“. I keď boli zruční v mnohých veciach a boli nesmrteľní, nemohli sa postaviť nadvláde ľudí. Väčšina z nich ostala vo východných častiach Stredozeme, kde boli vystavení pôsobeniu Melkora.
Eldar sa stali tiež známi ako cestovatelia, pre ich dlhú púť, cez nezmapovanú zem smerom k Veľkému moru, ktorá trvala niekoľko rokov. Títo elfovia sa rozdelili podľa troch kráľov. Prví boli Vanyar, ktorým vládol Ingwe; druhí boli Noldor a za svojho panovníka si zvolili Finweho; tretí boli Teleri a im vládol Elwe Singollo. Vanyar a Noldor dosiahli brehy Belegaer, mora západu, oveľa skôr ako Teleri, a Ulmo - Pán vôd, ich zobral a položil na ostrov, ktorý mal účel lode. Potom odniesol tieto dva kmene do Zeme nezomierajúcich, Eldamaru na miesto, ktoré pre nich Valar pripravili.
Osud Teleri sa líšil od osudu ich druhov a tak sa rozdelili. Pretože ich bolo veľa, ich cesta bola najpomalšia. Veľa z nich sa obrátilo a medzi nimi boli aj Nandor, Laquendi, Sindar a Falathrim. Elwe, Vznešený kráľ, sa stratil v Stredozemi. Napriek tomu, Teleri pokračovali vo svojej ceste na západ a Olweho, Elweho brata, uznali za svojho kráľa. Keď dorazili k Veľkému moru, boli očakávaní Ulmom, ktorý ich ako posledných zobral do Eldamaru.
Tak sa stalo, že väčšina Eldar prišla do Zeme nezomierajúcich v dňoch, keď nesmrteľné svetlo stromov Valar osvetlilo celú zem. V tomto svetle bola ešte viacej zdôraznená krása elfov, ktorí ďalej múdreli a silneli oproti tým, čo zostali v Zemi smrteľných. Ich tútorom sa stali Valar a Maiar, od ktorých sa naučili úžasnej zručnosti a vedomosti.
V Eldamare, Vanyar a Noldor vybudovali veľkolepé mesto Tirion na kopci Túna, zatiaľ čo Teleri na pobreží vybudovali Prístav labutí, čo v elfštine znamená Alqualonde. Tieto mestá boli najčarovnejšie na celom svete a porovnávať ich by bolo, ako porovnávať krásu strieborného stromu Telperion s krásou zlatého Laurelinu (stromy Valinoru). Počas tohto veku, nazvaného Mier Ardy a Spútanie Melkora, Eldar stále silneli na duchu, ako aj ovocie a kvety Stromov. Vytvorili mnoho predmetov, ktoré však nikdy neprekonali krásu Stromov a nezachovali sa.
V Stredozemi, Sindar (Šedí elfovia), cez učenie Meliana Maia, taktiež rástli a silneli, ako aj ostatní elfovia v Zemi smrteľných. Vybudovali tu čarovné kráľovstvo v lese Doriath, ktoré bolo najväčšie spomedzi tých, čo nevideli svetlo Stromov. S pomocou trpaslíkov z Modrých hôr, Sindar vybudovali Menegroth, silné mesto. Taktiež sa nazývalo Tisíce jaskyne, pretože bolo vybudované v hore.
Toto boli časy najväčšieho rozvoja elfov v Stredozemi, ako aj v Eldamare. No tento pokoj a mier bol odsúdený na záhubu a bol zapríčinený vzostupom Melkora. Všetci si mysleli, že Melkor oľutoval svoje činy a takisto dal veľa múdrosti Valar a Eldar, ale Melkor tajne rozosieval nepokoj v Stredozemi. Napriek tomu Eldar stále múdreli a bolo to počas vlády Feanora z Noldor, keď bolo vytvorené najhodnotnejšie dielo, aké svet kedy uzrel. Feanor vyrobil Silmarili, tri klenoty podobné diamantom, žiariace plameňom ohňa, ktorý v sebe ukrýval formu života. Tieto Silmarili žiarili spolu so Stromami. Melkorove lži priniesli ovocie a tak sa začali zvady a vojny. Melkor spolu s pavúkom Ungoliant zničil Stromy a svetlo odišlo spolu s nimi naždy. Počas dlhej noci, ktorá následovala, Melkor ukradol Silmarili a spolu s Ungoliant utiekli do Stredozeme, do kobiek Angbandu, kde mali obrovskú armádu.
Feanor sľúbil odplatu a napriek nevôli Valar pripútal Noldor i seba k tomuto sľubu. Začalo sa prenasledovanie Melkora až do Stredozeme. Takto sa Noldor stali „prekliati“, pretože ukradli Labutie lode Teleri z Alqualondu a zahubili svojich bratov. Toto bolo prvé vraždenie medzi elfami. S loďami od Teleri, Noldor preplávali Belegaer, Veľké more a vedený Fingolinom, v akte pomsty, prenasledovali Melkora peši.
„Quenta Slimarillion“ hovorí, že takto začala Vojna o klenoty, ktorá zapríčinila pád Noldor a Sindar v zemiach Beleriandu, v Stredozemi. Noldor prenasledovali Melkora a zaútočili na jeho kráľovstvo v Prvom veku Slnka. Melkor nazval svoju armádu Morgoth, „Temný nepriateľ sveta“. Vojna bol strašná a ukrutná, iba málo z tých Eldar, ktorí boli v Stredozemi prežilo, veľa kráľovstiev a miest bolo zničených. Nakoniec Valar a veľa Eldar zo Zeme nezomierajúcich prišlo na pomoc do Vojny pomsty a porazili Morgoth navždy. Ale v tejto vojne bol zničený Beleriand, ktorý bol pohltený morskými vlnami. Obrovské kráľovstvá, ako boli elfské mestá Menegroth, Nargothrond a Gondolin zmizli navžy. Iba malá časť Ossiriandu, ktorá bola nazvaná Lindon, prežila toto ničenie. Toto bolo posledné kráľovstvo elfov, ktoré zostalo v prvých rokoch Druhého veku Slnka. Väčšina Eldar, ktorá prežila Vojnu pomsty sa vrátila späť na západ, kde boli prinesení Bielimi loďami Teleri do Tol Eressea, Prístavu Eldamar. Tam Teleri vybudovali Prístavy Avallonu, vrátane majáku. Zatiaľ druhorodená rasa ľudí, ktorí pomáhali Eldar vo vojne proti Morgoth, odišla na ostrov Númenor v strede Belegaeru, Veľkého mora. Iba málo sa hovorí o Eldar v Zemi nezomierajúcich okrem toho, že svetlo Stromov navždy opustilo tento svet. Už nikdy nebolo nič v Stredozemi, čo by sa dalo porovnať s bezstarostným životom v Eldamare. Eldar múdreli na Požehnaných pobrežiach, ale nikto sa nevrátil aby rozpovedal príhody o tomto mieste a skutkoch týchto elfov.
Ešte stále zostalo niekoľko Eldar v zemi smrteľníkov ktorých osud ešte nebol naplnený. Niektorí z Noldor a Sindar ostali. Jeden z nich bol Gil-Galad a bol to posledný zo Vznešených elfov z Eldar v Stredozemi. Vládol tak dlho, kým trval Druhý vek Slnka a jeho kráľovstvo Lindon trvalo až do Štvrtého veku. Mier trval počas celého Druhého veku. Elfovia znovu nadobudli bohatstvo a znova sa odvážili putovať na východ. Niektorí z Noldor a Sindar sa spojili vznikli Silvanskí elfovia a založili vlastné kráľovstvo. Thranduil vybudoval Lesné kráľovstvo a Celeborn s Galadriel vládli Lothlórienu, Zlatému lesu. V tomto veku bola najväčšia eldarská kolónia Eregion, ktorú ľudia nazvali Hollin, kam odišlo veľa z Noldor. Ľuďmi boli nazvaní Gwaith-i-Mírdan, ale neskôr boli nazývaní elfskí kováči. Boli to títo ľudia, ku ktorým Sauron Maia, najväčší služobník Morgotha prišiel, aby ich využil. Celebrimbor, najväčší z týchto kováčov a vnuk Feanora, žil taktiež v Holline. Na jeho rozkaz a s jeho schopnosťami boli vytvorené Prstene moci a kvôli nim a Jednému prsteňu Sauron vyvolal Vojnu Saurona a elfovia bojovali proti nemu ešte veľa vekov. Strašné bitky Sauronovej vojny boli hrozné. Celebrimbor zomrel a jeho zem bola zničená, Gil-Galad vyslal Elronda a veľa bojovníkov z Lindonu na pomoc ľuďom v Eregione. Elfovia, čo prežili zničenie Eregionu utiekli do Imladris (v Treťom veku nazvaná Roklinka), aby sa skryli pred terorom. Elronda uznali za svojho panovníka. Elfovia neboli dosť silní, aby čelili sile Temného pána, kým držal Jeden prsteň. Númenórčania silneli veľmi rýchlo a so svojou silou boli skoro nesmrteľní. Vyhnali Saurona spolu s pomocou elfov zo západu. Neskôr prišli znovu a na údiv celého sveta zajali Temného pána a v okovách ho zobrali do svojej zeme.
Napriek porážke Temného pána, Sauron bol prefíkaný. Ľsťou a klamstvom dosiahol to, čo by nikdy nedosiahol vo vojne. „Akallabeth“ hovorí o tom, ako sa Númenórčania sklamali v Sauronovy a strašná zhuba padla na nich. Zeme Numenóru boli pohltené vodami Belegaeru. a iba málo ľudí z tejto rasy, ktorá bola vyhubená navždy, sa zachránilo. Takisto sa zmenil svet. Zeme nezomierajúcich s Eldamarom sa odtrhli od Stredozeme. Zem smrteľníkov ostala v Stredozemi a Zem nezomierajúcich sa stratila navždy. Bola nedosiahnuteľná, iba elfské lode sa tam mohli doplaviť cestou, ktorá sa nazývala Priama cesta.
V Druhom veku Slnka bol Sauron, Pán prsteňov, ešte stále nažive. Po jeho úteku a páde Númenóru sa vrátil do jeho kráľovstva Mordoru. Vznikla Posledná aliancia elfov a ľudí, medzi ktorými boli najsilnejší elfovia a Númenórčania. Spolu zaútočili na Pána prsteňov. Porazili Mordor a Barad-Dur, jeho vežu a ukradli mu prsteň. On a jeho služobníci boli vyhnaní do temnoty, ale Gil-Galad, posledný Vznešený elf v Stredozemi bol zabitý, ako aj väčšina Númenórčanov. Znovu bol nastolený mier a veľa z Eldar odišlo na západ zo šedých prístavov. Napriek tomu ešte zostalo pár Eldar, ktorí strážili cesty a ľudia pomaly začali obsadzovať Stredozem. V Treťom veku padol na elfov tieň a vytratili sa spred zrakov ľudí. Lindon ešte existoval, ale bol skrytý a Cirdan, pán Šedých prístavov bol považovaný za najväčšieho panovníka. Na východ od Modrých hôr, Eldar vlastnili zeme Lothlórienu (Zlatý les), Imladris (Roklinka) a Lesného kráľovstva (Mirkwood). Všetko bolo dôkladne skryté pred zrakmi ľudí. Neskôr Pán prsteňov povstal naposledy a usídlil sa znovu v Mordore. Bola vyvolaná posledná vojna, ktorá sa tiež nazýva Vojna o Prsteň. Nakoniec bol prsteň zničený, Mordor padol naposledy a Sauron bol zničený, ako aj jeho služobníci. Keď bol Jeden prsteň zničený, upadla s ním aj moc Eldar. Nositelia prsteňov a veľa ich nasledovníkov bolo povolaných do Zeme nezomierajúcich. Vo Štvrtom veku nastala nadvláda ľudí a poslední Eldar sa plavili poslednými loďami, ktoré Cirdan postavil. Napriek tomu, že títo ľudia hviezd odišli navždy na miesto za hranicu smrteľnosti, vždy nám ich budú pripomínať rozprávky a možno sa nám zjavia vo snoch.

Aragornol

Späť