2. stretnutie S. JRRT na východe
Humenné... pri soche Švejka

Autor: Katarína "Crankia" Jurdáková, Pridané: 00. 01. 2003, 00:00

Spoločenstvo Tolkiena funguje už pekných pár mesiacov. Jeho členovia a sympatizanti sú tvory nielen fantastiku obľubujúce a tvorivé, ale (zväčša) aj spoločenské. Preto sa pod rôznymi, viac či menej serióznymi zámienkami stretávajú, a to nielen v Bratislave a blízkom okolí, ako sa možno zdá. Jedno z tých mimobratislavských stretnutí sa konalo v sobotu 28. decembra 2002 v meste Humenné.
Stretnúť sme sa mali približne o 10. hodine pri soche starého dobrého Švejka. Čosi málo pred desiatou som vystúpila z vlaku spolu z ďalšími cestujúcimi a jedným zmäteným človekom na neoznačenej a práve rekonštruovanej stanici tohto veľkomesta. Po soche Švejka som ale musela trocha pátrať. Je toľká ako vysoký hobbit a dôkladne zastrčená zboku pri stanici, chránená jedličkami a bufetom. (Veď čo ak by ju náhodou zbadal niekto bez toho aby o nej dopredu vedel a musel sa vypytovať? Veru tak, naše kultúrne pamiatky si treba schovávať a strážiť!!)
Keď som teda konečne našla miesto stretnutia, okrem kamenného vojačka, nejakej vrany a potácajúceho sa opilca som nevidela žiadnu inú, živú ani mŕtvu bytosť. Ľudia chodili hore-dole, a po dlhšej chvíli som si všimla z centra sa vracajúceho neznámeho z vlaku. Chvíľu sa spýtavo poobzeral po okolí a potom sa predstavil ako Erkenbrand. Asi po piatich minútach prišli miestni členovia Cirdan a Nostradamus sprevádzaní nečlenom Morfeom.
Keď sa 10.25 konečne dotrepal aj náš všetkými milovaný a zbožňovaný Manwe, zastupujúci vedenie, boli sme kompletní. Nastal presun nevedno kam. Potúlali sme sa po meste a čosi po jedenástej sme zaliezli do jednej príjemnej pizzerie. Usadili sme sa k stolu v kúte na plošine, asi na úrovni prvého poschodia, na ktorú okrem nás a obsluhy zavítalo len jedno ľudské mláďatko kričiac: „Mami, ja cem pišať!“, takže sme sa mohli nerušene venovať našim svetlým i temným záležitostiam.
Kým sme čakali na objednané nápoje a pizzu (ktorá bola fakt mňamková), Manwe nám krátko odprezentoval „našu“ informačnú brožúrku. (Popravde, príjemne ma prekvapil.)
Pomedzi to sa výdatne táralo o všeličom, ale hlavne o LotR, vymieňali sa s tým súvisiace artefakty a okukávali sa fotky z PegasConu a Piateho veľkého stretka v Ba. (Môžete si ich spolu s ostatnými prezrieť v Galérii.)
Zakrátko nás z vôle najvyššej (rodičia) opustil Morfeus, ktorý si ale po mojom „rozhovore“ s Manwem musel myslieť, že v Spoločenstve Tolkiena by si v niektorých prípadoch prišli psychiatri dozaista na svoje.
Erkenbrand a Cirdan potom vytiahli Magic karty. Erkenbrand nám, nevzdelancom, vysvetľoval čo to je zač, ako sa to hrá a čo tu ako funguje. Týmto nechcem nejako spochybňovať jeho pedagogické vlohy, ale na rozdiel od ostatných, ja som to príliš nepochopila. (Čo už. Nemôžem byť krásna, šikovná, aj bystrá zároveň :))
Rozbehla sa hra, ale kariet bol nedostatok a tak sme sa s Manwem iba prizerali a komentovali články o hercoch z filmového spracovania LotR.
Po hre sme ešte hovorili o pravidlách a okolnostiach LARP bojovky, ktorú chystáme začiatkom leta. Rozoberanie bojovky sa ale rýchlo a veľmi plynule prehuplo do debaty o Sapkovského názoroch na trpaslíčky, ktorá pokračovala návrhmi na najvhodnejšie spracovanie mäska z postaršieho hobbita a polemikou o výbere panny na rituálnu obetu. Na uskutočnenie tohto, ako sami iste uznáte nezmyselného aktu, sme ale nemali potrebné pomôcky. (Snáď len vďaka tomu píšem tento článok ja a ešte živá.) Obavám sa, že záver tejto debaty mal s dielom prof. Tolkiena spoločné asi toľko, čo Barlog s hobbitom, a jeho obsah by nemal byť publikovaný pred 22. hodinou.
V tomto družnom posedení by sme iste boli pokračovali aj dlhšie, ale kvôli hustote spojov sme krátko pred treťou opäť vyšli do ulíc. Bohužiaľ (alebo našťastie?), snehu nebolo dosť na zahrabanie Manweho (iba na takú drobnejšiu guľovačku), a tak sme všetci piati bez väčších problémov dorazili na železničnú stanicu. Tu sme spoločenstvo dočasne rozpustili, až do doby najbližšieho stretnutia milovníkov Stredozeme. Späť